Z encyklopédie Natky Sabovej
Bea Bazalová
Ako na hojdačke – Arkus – máj 2008
Láska na druhý pokus – Ikar – apríl 2009
Obraz – Ikar – september 2010
Nemiluješ, zomrieš – Ikar – september 2012
Knihy Bey Bazalovej sa najčastejšie zaraďujú medzi tzv. ženskú literatúru, teda romány písané ženami, čítané prevažne ženami, kde je hlavnou hrdinkou žena s problémami, s ktorými sa môžu čitateľky stotožniť, s vyhliadkou na ich pozitívne riešenie.
,,Nechystám sa vydriapať zo škatule s nálepkou autorka ženských románov a vôbec nemám pocit, že sa plavím kanálmi pod hladinou vkusu. Táto forma je optimálnou na vyrozprávanie príbehu, v ktorom hrdinka, často v hraničnej situácii, zvádza boj s okolnosťami i svoj vnútorný boj. Sú to krehké, jemné príbehy plné emócií, ktoré sa nezameriavajú na slovnú a štylistickú ekvilibristiku, zavedenie novátorských postupov, nechcú poučovať. Chcú jednoducho vyrozprávať príbeh a potešiť ním dušu. Sú ako motýle, preletia životom, potešia a nechajú v ľuďoch pocit krásna a pohody. Možno sú prchavé a vytratia sa spolu s letom, ale čo by bol svet bez motýľov?“
Životopis
Bea Bazalová sa narodila 27.6.1964 v Novej Bani, no s rodinou žila v dedinke Psiare (vtedy Psáre) – obec je dnes súčasťou Hronského Beňadika. V siedmich rokoch sa s rodičmi presťahovala do malebného mestečka na juhu Slovenska – do Šiah, kde býva doposiaľ. Po ukončení základnej školy absolvovala šahanské gymnázium a zamierila do Nitry na Pedagogickú fakultu. Ako hovorí, zaviedla ju tam malá súkromná schizofrénia – skákanie od pera ku štetcu a naopak, v tom čase teda nebolo pre ňu vhodnejšej kombinácie ako slovenský jazyk, výtvarná výchova. Navyše, v Nitre sa zoznámila s manželom, s ktorým žije už 25 rokov v harmonickom vzťahu. Po absolvovaní štúdia sa zamestnala ako učiteľka základnej školy v Šahách, kde pracuje dodnes, v súčasnosti zároveň ako riaditeľka školy. Je hrdou matkou dvoch synov – Mateja (24) a Adama (15).
Rodina je pre Beu Bazalovú tou najdôležitejšou veličinou a istotou, vďaka ktorej môže rozvíjať záujmy a koníčky. Miluje zvieratá, 19 rokov bol súčasťou života rodiny psík Beny, po smrti ktorého ho vystriedal najdúch – ryšavý kocúr Karol. Okrem čítania, písania, práce redaktorky v mesačníku Hontianske listy a príležitostného konferovania miestnych podujatí nezanevrela ani na výtvarné umenie – teraz je nasmerované na skrášľovanie interiéru chalupy vo Veľkých Turovciach, kde sa zdržuje od jari do jesene, pestuje bylinky, maľuje na sklo.
Kedy si začala písať a čo Ťa k tomu viedlo:
Takmer okamžite, ako si Bea Bazalová potykala s písmenami, vtiahol ju čarovný svet kníh. Introvertnému dievčaťu umožňoval snívať, prežívať vzrušenie, preniesť sa do iných svetov, rozvíjať predstavivosť a kreativitu. V základnej škole mala rada hodiny literatúry a slohu, rovnako v gymnáziu. Vtedy napísala prvé básne plné citových poryvov, ktoré sa, ako s úsmevom hovorí, našťastie stratili. Neskôr jej život pohltila rodina, práca, k písaniu sa vrátila až po štyridsiatke, keď odrástli deti a vznikol priestor na záujmy. Písanie pomáha autorke vykĺznuť z reality všedných dní, pridanou hodnotou je možnosť spoznávať nových ľudí – iných autorov, čitateľov, ktorí obohacujú jej život.
Odkaz čitateľkám.
Čítajú Vaše knihy aj muži?
Keď píšem, vôbec nemyslím na to, kto knihu bude čítať. Som žena, poznám problémy žien, a preto sú aj hrdinkami mojich próz výlučne ženy, muži im len sekundujú. Poznám však mužov, ktorí moje knihy čítali. A prežili to! Muž, podobne ako žena, potrebuje vypustiť paru. Či sa vykričí na futbale, zbiera motýle, kritizuje politikov, alebo sa zahĺbi do knižky. Ženské romány teda môže čítať i muž – chlap, hrdina, pekný i cudzí. Dokonca aj kuli.
Neuvažuje o napísaní románu zo školského prostredia?
Aktuálne nie, čo však neznamená, že toto prostredie nemapujem. Za tie roky sa nazbieralo v mojom počítači niekoľko poviedok, niektoré práve s tematikou zo školského prostredia. Možno ich raz nejakému vydavateľstvu ponúknem, keď budem mať chuť na svoje rozpamätávanie. Ak ma medzičasom nepozve na rande pán Alzheimer.
Voľný priestor:
Bea Bazalová má rada stabilitu, zmeny ju znervózňujú, preto je najšťastnejšia, keď sú všetci doma, rodina sa zíde na chalupe plnej anjelov, prichádzajú priatelia a podvečer sa sústredia okolo stola na veľkej terase obrastenej viničom a voňavým zemolezom. Miluje deti, zvieratá, humor. Najdôležitejšou veličinou je podľa nej láska, ktorá nechýba v žiadnej z jej kníh. Môcť svojimi textami vyvolať v čitateľkách emócie považuje za dar, pozitívna spätná väzba robí jej život krajším.
Anotácie – všetky sú na Martinuse
Rozpracované
Pred udalosťou, ktorá autorku inšpirovala k napísaniu knihy Nemiluješ, zomrieš, mala rozpracovaný rukopis štvrtej knihy. Verí, že sa čoskoro k nemu vráti a dokončí ho.
Webová stránka: www.bazalova.estranky.sk
Kontakt:
bazalka00@gmail.com
www.facebook.com/bea.bazalova